Príspevok na prianie p. Jána Gavaliera:

Syn po nebohom otcovi, odbojárovi a priamom účastníkovi SNP
Odkaz: S pokorou a úctou si treba pripomínať odvahu a statočnosť všetkých,
ktorí sa postavili na odpor fašistickým hrdlorezom.
Berme si príklad aj v dnešných ťažkých časoch z týchto
statočných a odvážnych ľudí.

Česť ich pamiatke

Ján Gavalier

Statoční,zodpovední a múdri porozumejú...

Ministerstvo kultúry prvýkrát v dejinách slovenskej republiky,neprispelo na oslavy SNP...

Jeden z mnohých lapsusov.!

Asi by im potom nezvýšilo na nezmyselné veci... Nemám viacej slov...

Nie je podstatné, či štát prispel, neprispel, alebo koľko prispel. Na náboženské sviatky štát neprispieva /okrem príplatkov za sviatok/ a vedia ich dôstojne osláviť. Trápi ma skôr demagógia, ktorá sa posledných niekoľko rokov o SNP a vôbec o 2 sv. vojne šíri. To, ale s holubmi nemá nič spoločné.

Pán Pažitný nič v zlom ale na Váš príspevok musím zaregistrovať chcete mi tvrdiť že štát málo prispieva na cirkev ?!

Musím poopraviť má byť napísané zareagovať

Demagógia o SNP a 2.sv.vojne má s vývojom stredoeurópskej civilizácie,záujmami mierumilovného slovenského občana,medzi ktoré patrí aj poštové holubárstvo,spoločného oveĺa viac,ako by sa pri povrchnom pohľade mohlo zdať...

Na prvý pohľad nesúvisiace,je potrebné vedieť čítať medzi riadkami.Keď jete ovocie,nevyhadzujte semienka.Umyte,usušte,saďte na vhodné miesta.Príroda sa o ďalšie postará.V ázijských krajinách ako Thajsko a Malajzia je takáto prax už roky a všade teraz rastie ovocie.Jedna z mnohých odpovedí-Ako dieťa som počúvala môjho strýka,ako s nadšením rozprávali s dedkom o stromčekoch.Bol ovocinár,rozumel stromom.Sadil,štepil,prerezával.A tak som sa ho pýtala,prečo to robí,veď z toho nič nemá.Povedal mi,že keď pôjdu ľudia okolo po práci na poli,dobre im padne šťavnaté ovocie.Ja tu už nebudem,ale moje stromy áno...Bol iný svet,ľudia viac mysleli aj na iných,než iba na seba.Dnes sa v mnohom minulý prístup deformuje.Tradičné národné cítenie sa v mnohom považuje za zaostalosť...Obmedzenie chovateľstva,pestovateľstva,potravinovej sebestačnosti,závislosť na dovoze,technokratická výchova,mnohokrát vlastné záujmy pod pláštikom ochrany prírody...A v nej pitná voda-biznis tretieho tisícročia.Kto ju bude ťažiť,vyvážať,predávať?Potrebujeme konečne múdrych ľudí,nie iba kusy opakujúce naučené.Posledné statusy pánov Toporcera,Blahovského,Vidholda,informovaných,ukazujú,že aj poštové holubárstvo,ako jedna zo zložiek športovej kultúry a obohatenia života človeka,je v ohrození.