Dobrý deň,
Chcem vás poprosiť,ak je to možné, o uverejnenie článku na otcove želanie...som dcéra Vlastimira Pomajdīka. Posielam článok s básňou...
Ďakujem pekne a prajem všetko dobré všetkým chovateľom poštových holubov. Nech vám holuby robia takú radosť ako celý život môjmu otcovi.
S pozdravom Mgr. Daniela Dubivská

Detstvo s krídlami. Vo výškach. Môj otec končí po 74 rokoch pretekársku holubársku kariéru. Je jedným zo zakladateľov chovateľstva poštových holubov na Spiši...Svoju úspešnú éru tu naštartovalo v rokoch 1923 – 25. Nechce sa mi veriť...
Jeho holuby lietajú aj v mojich básňach, sú večné a prítomné v mojom živote. Vchádzam do záhrady, kde počujem trepotanie ich krídel a vidím otca, ktorý čaká na ich prílet z pretekov, z diaľok. Jeho borci prekonávajú veľké vzdialenosti v daždi, vetre, horúčavách, aby napokon prisadli na otcov holubník. ...To je pevný kód v mojej pamäti. Už navždy.
K 88. narodeninám som mu 1. augusta darovala tričko s jeho životným symbolom. Potlač vyhľadala dcéra na internete...Pozrel a prvým pohľadom identifikoval, o akého holuba ide...Jednoducho, profesionál! Ešte teraz sa usmievam. Teším sa z jeho kondície a krásneho veku. Určite to majú na svedomí aj jeho holuby. Ale nepochybne aj moja mamka, ktorá je roky vytrvalou otcovou partnerkou aj v holubárčení, pretože vždy, keď otec nebol doma, bola kráľovnou holubníka ona. My, ostatní členovia rodiny, sme tiež pomáhali...
Meno Vlastimír Pomajdík ostane navždy späté s týmto krásnym koníčkom nielen v rámci Spiša, ale celého Slovenska i Česka, nakoľko otec pôsobí aj ako stály dopisovateľ holubárskych periodík.
Letu zdar, a vďaka oci, že aj mne si dovolil lietať.

Vo výške

V nebi riasia oblaky
Dvíhajú do výšky tvoje oči
Otec pozri
aj my sme mali pri tebe krídla

A cesty posypané pierkami
Nohy ktoré chceli zodvihnúť zem
Rána keď stúpaš po schodoch
do kráľovstva nepolapiteľných

A večer ponáraš ruky do zrna
Čakáš na prílet
A my k tebe prilietame celý život
So smiechom i boľavými peruťami

Keď slnko nazrie do záhrady
Všetky krídla vzlietnu
Vrátia ti mladosť
V zobákoch znesú do tvojich rúk život

... a na žiadosť syna p. Pomajdíka:

Keby ma niekto zobudil hoci aj o polnoci a spýtal sa ma, ktorý operenec na tejto planéte je najkrajší, tak by som ani chvíľu neváhal: „Poštový holub!“ Možno by mnohí chceli so mnou polemizovať, ale nepochodili by. Poštový holub je a pre mňa aj ostane tým najkrajším a môjmu srdcu najbližším. Žeby som bol holubárom? Nie, nie som, ale poštové holuby ma sprevádzajú celý môj život, od narodenia. Holubárom je môj otec. Pretekársku činnosť končí po 74-och rokoch, ale holubárom ostáva aj naďalej, v to dúfam, lebo si neviem predstaviť, žeby sa tieto ušľachtilé operence z môjho života zo dňa na deň vytratili. O prínose môjho otca pre SZCHPH by sa dala napísať kniha. O jeho láske k holubom tak isto. Pamätám si, ako sme spolu stavali holubník, pamätám si na prvý „preplesk“, ktorý som dostal od holubičky sediacej na vajíčkach, keď mi otec „láskavo dovolil“ ju pohladkať a potom sa na mojom prekvapení dobre bavil, pamätám si, ako ma učil správne holuba držať... Zdieľal som s ním jeho úspechy, ale aj straty. Dnes, keď v 88-mich rokoch končí pretekársku činnosť, dúfam, že to nerobí so smútkom v duši, ale s naplnením.“Z pohľadu holubára to bol dlhý, plodný a úspešný príbeh. Prajem mu, aby sa naďalej z holúbkov tešil, aj keď mu už budú nad hlavou poletovať „len tak“.
Ing. Miroslav Pomajdík - syn

Veĺmi pekné.Rodina v pravom zmysle tohto slova.Bez pána Pomajdíka by nebolo vzniklo organizované holubárstvo ani u nás-ZO Stará Ľubovňa.Doba sa mení a pohľady sa rôznia...V každom prípade odporúčam znova a znova prečítať si článok v Letu zdar s pánom Venckom a pánom Pomajdíkom,kde myšlienky tejto generácie a poznatky,nech sú pre mladých poučením.Mali sme vyspelé chovy hospodárskych zvierat,určitý súlad napriek systému medzi mantinelmi.Táto generácia by mala omladnúť,dnes ak by sa dal vrátiť čas,pán Pomajdík by bol ideálnym kandidátom na prezidenta FCI.Kto navštevoval oblastné výstavy OZ Poprad v 80-tych rokoch,privítacie prejavy a vyhodnotenia výstav pánom Pomajdíkom,tomu musela utkvieť v pamäti vodcovská osobnosť,komunikačná vyspelosť a záujem BUDOVAŤ.Spiš a značná časť slovenského holubárstva,ťaží z jeho práce dodnes.V mnohom máme viac otvorené holubárske dvere až tak,že mnohí viac holubárime za hranicami,ako doma,táto doba je však zradná v holubárskom rozvoji.Príliš veľa protiholubárskych proti-zlatokopky pri bazénoch,susedské vzťahy,odklon od chovov všeobecne-ešte tak pes a mačka,tlak na život v nájomných bytoch,kde v susedstve by holubník mohol byť tak akurát ilúziou,výchova technokratickej mládeže a predovšetkým STRATA CITU k zvieraťu-holubovi,vo všeobecnej rovine.Obeť ako povinnosť,podporovaný predátor,ako víťaz...A za touto deformáciou schovaný akože ochranár prírody...Pravda je niekde uprostred,ako napísal svojho času pokračovateľ línie pána Pomajdíka na Spiši-nevravím,že nemáte pravdu,avšak proti komu máte bojovať...Peniaze vládnu svetom.Tak ako Milka Zimková vo fime Pásla kone na betóne,použila vetu-nemáš muža,nemáš pravdu,tak je možné dnes parafrázovať-nemáš peniaze,nemáš na právnika,aby pravdu presadil...Generácia pána Pomajdíka si uvedomovala dôležitú vec-mať záujem a niekde patriť.Boli to včelárske spolky,kynológia,poľovníctvo,holubárstvo,športové kluby...V podstate to pokračuje aj dnes,v mnohom však okolnosťami viac brzdené,ako podporované.Pretože patrím k pamätníkom doby nazývanej Nežná revolúcia a mám ponahrávané prakticky všetky prejavy,sĺuby,tak čo sa týka holubárstva,poľnohospodárstva,ekológie,zdravých potravín,mali sme byť dnes na vrchole.Malo povznikať množstvo drobných fariem,maximálne podporovaných-ideálne pre novovznikajúce chovy poštových holubov,už žiadna chémia,ale hnojenie maštaľným hnojom,kompostom a hnojivami výlučne na prírodnej báze...Spoluúčasť chovateľov na rozhodovacích procesoch,ktoré sa ich budú bytostne dotýkať...Prax?Ak vám idú za holubníkom v obci na stožiar 400 kv vedenia namontovať búdku,ako hniezdisko pre dravce,kto vás o tom informuje?Informuje niekto vašu organizáciu,máte možnosť sa vyjadriť,aby boli zohľadnené vaše prípadné pripomienky?Staršia generácia si myslí,že s ňou ten lepší svet odchádza a nastupujúca generácia,že s ňou ten lepší svet prichádza.Medzi tým je výchova,odovzdávanie skúseností.Obratní funkcionári boli schopní vymanévrovať,vybaviť,vybudovať.Dnes stoja pred holubárstvom nové výzvy,sú známe a v nie každej lokalite boli rovnaké.Nie je jednoduché byť holubárskym funkcionárom,pretože život je komplexný a deń má stále iba 24 hodín.Vďaka preto pánu Pomajdíkovi a jeho generácii,za vybudované,v mene ZO Stará Ľubovňa za vznik organizovaného chovu u nás.Je iba málo vyvolených,medzi povolanými...